Vidiecky altánok  - vonkajšia izba
#Novinka #Chata a Chalupa #Návšteva u Vás 09-09-2020

Vidiecky altánok - vonkajšia izba

Autor: Katarína Galová

Tento krát nás pozývajú k sebe do vidieckeho altánku manželia Soňa a Anton. Možno ich niektorí poznáte zo skupiny Chaty, chalupy, záhrady, balkóny a všetko, čo si do nich vyrobíš sám. Bývajú v domčeku s malým pozemkom 170m² v Lednických Rovniach, spolu s tromi deťmi. Vzhľadom na malú plochu pozemku sa nikdy nezaoberali tým, že by si niečo pod oknami chceli postaviť a zabrať tak veľkú plochu stavbou, ktorá by im tienila. Anton je však tvorivý manžel, ktorý manželke podľa predstáv vyrobil vyvýšené záhony i záhradné umývadlo z tehál, ktoré Soňa miluje. Ale okrem prístrešku na auto, ktoré postavili, už viac neplánovali žiadne stavby.

Prvú skúsenosť stavby altánku získali, keď sa do toho pustili svojpomocne u Soničkinho otca, kde hlavnou požiadavkou bola tehlová stena a klasický šporák, aby mohli spolu tráviť voľné chvíle, alebo aj rodinné zabíjačky. Soňa zariadila všetko vo vidieckom štýle, aj prerobila starý kredenc, ako súčasť altánku rodičovského domu.

„Doma je však doma, a nám chýbalo súkromie na vlastnom dvore“, vraví Soňa a ja sa teším na to, ako mi porozpráva zvyšok príbehu ich vlastného altánku.

Prišiel Koronavírus, a ako viacerí z nás, ostali všetci zatvorení doma. Po večeroch grilovali na dvore, sedeli pri ohníku pod dekou a vtedy Anton prišiel s nápadom, či by si aj oni postavili vlastný gril a posedenie. Na druhý deň vznikol nákres, vyhľadali inšpiráciu na návrh grilu na internete a v apríli začali so samotnou realizáciou.

Materiál bol jasný už hneď od začiatku. Staré kvalitné tehly a staré drevo. Prvé tehly, ktoré mali nazbierané minuli u otca v prvom projekte, a tak zháňali na sociálnych sieťach, i v inzerátoch na weboch. Postupne zozbierali podľa odozvy z najbližšieho okolia a blízkych lokalít množstvo, ktoré by mohlo postačovať na realizáciu vidieckeho posedenia. Dokonca ich Anton vozil i na malom vozíku a neraz sa musel viackrát otočiť. Každá jedna tehla prešla manželovými rukami a kontrolou, či je kvalitná a dá sa použiť. Vo finálnom štádiu stavby všetky tehly impregnovali náterom. Podlaha je zo zámkovej dlažby, ktorej medzery vypieskovali.

Drevené podvaly vedúce k altánku, ako vodiaca cestička majú už 6 rokov, nahradili prašnú hlinu po prerábke domu i pozemku. Získali ich zdarma zo železnice, narezali na potrebnú šírku a zapasovali do ich prostredia, ako keby tam boli odjakživa.

Na staré drevo, ktoré použili v altánku, má domáca pani overený recept na ošetrenie. Používa zmes octu, jari a čierneho korenia. Následne robili náter s ľanovým olejom, alebo vypáleným olejom. Podbytie je však z kupovaného tatranského obkladu a to impregnovali kúpenou lazúrou s odtieňom orech.

Staré drevené dvere našiel manžel vyhodené na starej kope. Pôvodne ich vlastnili skôr, ako vznikol altánok. Opierajúc o plot dotvárali vždy dekorácie k príslušnému ročnému obdobiu, ktoré si Soňa štylizovala aj vlastnými venčekmi. Našli však úplne nové miesto a zapadli do celého konceptu vidieckeho aranžmánu altánku.

Staré okno rovnako Soňa zháňala cez sociálne siete. Stálo ju to veľa námahy nájsť to pravé podľa predstáv a to štvor, alebo šesť-okno, a rovnako presvedčiť manžela, že práve tento typ je vhodný do navrhnutej stavby. Mala predstavu o prepojení s lavičkou pod oknom a pracovnou doskou, kde môže nielen tvoriť, ale aj variť. Okenica je len zo starej palety, čo našla u rodičov odloženú pri siahovici.

Starožitnosti a dekorácie jej pomáha zbierať otec už dlhé roky, a dodáva, že i starý známy jej nosí pekné kúsky zo zberného dvora.

Čo by odporučili laikom ako boli oni pred začiatkom stavania takéhoto altánku?
Oni sa tiež do toho pustili prvý krát a nemali žiadne skúsenosti. Dobrá rada nad zlato, a preto odporúčajú vyberať si naozaj kvalitné a použiteľné tehly, dať si záležať na kvalitnom komíne, kde vnútro krbu volili zo šamotových tehál, a ak si nie je niekto niečím istý, treba sa opýtať odborníka.

A potom za vynaloženú snahu a úsilie vraví výsledok úplne sám.

„Hneď ráno pijem kávičku. Vonku obedujeme aj s deťmi. Deti si tu kreslia, hrajú sa. A už aj celý víkend sme tu oslavovali. Ja sa tu cítim veľmi dobre a vždy sa snažím, aby aj návšteva sa cítila tak, ako ja.“ , vraví Soňa.

Ako to už u tvorivých duší býva, nekončí to len pri postavení a zútulnení altánku. Pani Sonička sa venuje tvoreniu vencov z prírodných materiálov len ako relax. Kvety, listy, bylinky, konáriky, či prútie zbiera v lese, alebo si niečo dopestuje na záhradke u rodičov. Keďže altánok doposiaľ upravovali, chystá sa tu na tvorenie jesenných venčekov až v tomto období.

Je to i miesto pre domáce kulinárium. Na piecke pani domáca už zavárala. Platnička sa dá vybrať a vložiť dnu kotlík na guláš, ktorý už tiež odskúšali. Funguje to parádne. Večer si tu ohrievajú jedlo, alebo grilujú klobásky a slaninku.

Do budúcna plánujú už len malé dokončovacie práce - zastrešenie, ktoré zatiaľ majú riešené markízou. Altánok pýta i trošku zelene, ktorú chce pani majiteľka doplniť popínavými rastlinkami. Potrebujú vymyslieť ešte niečo na odkladanie náradia a tým ešte ich kreativita určite nekončí.

Soňa i Anton sú príkladom toho, že zo starého sa dá vytvoriť nové, svieže a unikátne prostredie na voľný čas a domácu pohodovú atmosféru, a to i na malom priestranstve. Sú dôkazom toho, že toto krízové obdobie, netreba brať len ako obmedzenie, nepríjemnosť, záťaž, ale že všetko zlé, sa dá využiť na niečo dobré. Vytvoriť vidiecky altánok podľa vlastných predstáv, využiť voľný čas, recyklovateľný materiál, ktorý znižuje tak finančnú náročnosť v tomto ekonomicky krízovom období.

Navštív so mnou aj:

Iné blogy: